Udržateľný rozvoj

Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj bola schválená na mimoriadnom samite OSN v New Yorku v roku 2015 a určuje všeobecný rámec pre krajiny sveta odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030. Agenda udržateľného rozvoja obsahuje 17 cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré  vyvažujú tri aspekty udržateľného rozvoja – ekonomický, sociálny a environmentálny

Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (2016). Ďalšie dokumenty na podporu implementácie Agendy 2030 sú Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí (2017), Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030 (2017)a Národné priority implementácie Agendy 2030 (2018).

Za vnútroštátnu implementáciu zodpovedá Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR za implementáciu v medzinárodnom prostredí.
Aktuálne informácie o implementácii Agendy 2030 sú zverejňované na stránke Úradu podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.

Informácie a fakty najmä vo forme štatistických indikátorov v oblasti záväzkov vyplývajúcich z programu rozvoja pre medzinárodné spoločenstvo Agenda 2030 sú zverejňované na stránke  Štatistického úradu Slovenskej republiky .

Obehové hospodárstvo

Aby sme zabezpečili udržateľný rast v EÚ, musíme využiť naše zdroje inteligentnejším, udržateľnejším spôsobom. Je zrejmé, že lineárny model hospodárskeho rastu, na ktorý sme sa spoliehali v minulosti, už viac nezodpovedá potrebám dnešných moderných spoločností v globalizovanom svete. Nemôžeme budovať našu budúcnosť na základe modelu „zober-vyrob-zahoď“. Veľa prírodných zdrojov je obmedzených, a preto musíme nájsť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob ich využitia. Takisto je v hospodárskom záujme podnikov čo najlepšie využívať svoje zdroje.

Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov, a keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty. Tento model môže v Európe vytvoriť bezpečné pracovné miesta, podporiť inovácie, ktoré zabezpečia konkurencieschopnú výhodu a úroveň ochrany ľudí a životného prostredia, na ktoré je Európa hrdá. Môže tiež poskytnúť spotrebiteľom trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré im šetria peniaze a zvyšujú kvalitu života. Viac informácii na stránkach Európskeho parlamentu (v slovenskom jazyku). Komisia s cieľom uľahčiť prechod na širšie obehové hospodárstvo predkladá balík opatrení v oblasti obehového hospodárstva, ktorý obsahuje revidované legislatívne návrhy o odpade, ako aj komplexný akčný plán s konkrétnym postupom. Na monitorovanie smerovanie hospodárstva k obehovému modelu bol zostavený monitorovací rámec, ktorý spracováva Eurostat. Vývoj v tejto oblasti v SR v porovnaní s vývojom EÚ je spracovaný SAŽP na stránke Enviroportál.

Efektívne využívanie zdrojov


Rast svetového hospodárstva vytvára neudržateľný tlak na prírodné zdroje. S rastom svetovej populácie sa situácia ešte zhoršuje. Obmedzené zdroje budú znamenať vyššie ceny a nestabilitu – globálne trendy budú mať obrovský vplyv na európske hospodárstvo. EÚ sa preto snaží o efektívne využívanie zdrojov, čo znamená využívanie zdrojov udržateľnejším spôsobom. Suroviny ako voda, nerasty a drevo musíme spravovať účinnejšie počas celého ich životného cyklu, t. j. od prvej ťažby až po konečné použitie.  Hodnotiaci súbor indikátorov efektívneho využívania zdrojov predstavuje štatistickú podporu implementácie Plánu pre Európu efektívne využívajúcu zdroje, jednej zo siedmych iniciatív Stratégie Európa 2020 pre zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Zelený rast


Podľa OECD predstavuje zelený rast cestu podpory ekonomického rastu a rozvoja a zároveň ochranu prírodných zdrojov, aby sme mohli naďalej využívať prostriedky a environmentálne služby, od ktorých závisí naša prosperita. Preto je potrebné podporovať investície a inovácie, ktoré budú základom pre udržateľný rast a umožnia vznik nových ekonomických príležitostí. Slovenská republika patrí medzi signatárov Deklarácie OECD o zelenom raste. Jej podpísaním Slovensko uznalo, že najvýznamnejšie výzvy, ktorým v dnešnej dobe čelia všetky krajiny, sú práve tie ekonomické, environmentálne a sociálne. Zároveň sa tak zaviazalo, že bude implementovať stratégiu zeleného rastu do svojho politického systému. V tomto kontexte je SR taktiež viazaná závermi konferencie RIO+20 a ďalšími koncepčnými a strategickými dokumentmi EÚ, OECD a OSN. Pre účinnú implementáciu zelených iniciatív je potrebné pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti zavádzaných nástrojov a opatrení. Súčasný súbor indikátorov zeleného rastu zahŕňa 32 individuálnych ukazovateľov, ktoré sú relevantné v podmienkach SR, štyri z nich sú národné ukazovatele popisujúce dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky.